BAD VICTIM vznikli v roku 2000 vo Velkom Meziříčí na Českomoravskej vysočine, teda už dávno žiadne uchá. Históriu majú bohatú, tuším ani nikdy nemali pauzu v účinkovaní, inak taká kapelná klasika – príchody a odchody členov, koncerty, festivaly, výlety do štúdií, aby boli nahrávky. Samozrejme nejaký rokenrolový bujarý život, časom zrejme s mierou, aby sa manželky a rodiny sťažovali menej. Perličkou je, že sa dali dokopy s víziou „mask-core“ spolku, aj s klávesmi, perkusiami a plechovým sudom. Ideu „budeme ako SLIPKNOT!“ našťastie zavčasu opustili a na najnovšom, v poradí treťom, zároveň jedinom albume, ktorý som počul celý, znie ostrý metal. 

O tom bolo aj niekoľko starších skladieb, ktoré som si pustil, aby som recenziu nepísal „na zelenej lúke“. „Síra a chlad“ z konca minulého roku zaujme už na pohľad – tak trochu sa môžete aj chytať za hlavu. V tom, že námet na obale je niečo medzi podobizňou a parafrázou titulnej strany „Reign In Blood“ od SLAYER, len s menej výraznými červenými tónmi a domaľovanými hlavami hudobníkov, je nepochybne zámer a ľudia sa to budú vypytovať. Možno aj hromžiť, že čo si tu kto dovoľuje k nielen thrashmetalovému megalitu, ale tak to pri povedzme že odvážnych nápadoch chodí.

Desať skladieb je zabalených do kvalitného zvuku zo Shaarku, nahrávka je hutná, kope, hlavne v kopákových kobercoch. „Síra a chlad“ v prvom a hlavnom pláne drví a valcuje. O tento dojem sa zasluhujú aj časté „buldozérové“ či „tankové“ tempá, BAD VICTIM si razia cestu vpred bez ohľadu na prekážky, ktokoľvek vlezie pred ich rozbehnutý stroj, skončí proste na čalamádu, kapela sa ani neobzrie, čo to vlastne rozmašírovala tentokrát. Ak sa chceme baviť o žánrovom zameraní, práve v týchto stredných a rovných momentoch a zasekávačkách má blízko ku groove/thrash až death metalu. Trochu ako revival „moderného“ hrania 90. rokov, povedal by som, že tvorcovia majú v krvi SEPULTURU z čias „Chaos A.D.“ a „Roots“. Hrajú to však akosi animálnejšie, surovo, skoro až deathmetalovo.

Smrtiaci dojem dodáva zvuk a takisto kruto vyrevané hrdlo maskovaného frontmana. Vďaka spevu v češtine sa objavia aj spomienky na skupiny ako LOCOMOTIVE alebo ENTER, ktoré v 90. rokoch na českej scéne na pomedzí thrash/death metalu a kovovo sfarbeného hard coru udávali tón. BV nie sú len o neustálom drvení v strednom tempe, to by im album neutiahlo. V pravý čas vedia oživiť výraznejšou melódiou či atmosférickejšou pasážou, prípadne divokým rýchlym nárezom, ktorý napríklad vo vypaľovačke „Prázdný trůn“ pripomenie časy, kedy sa vo víriacich temných harmóniách, rachote bicích a divokom reve nerobili analýzy toho, či je výsledok viac thrash, black alebo death metal.

Dajme tomu, že polovica skladieb tu na prvé počutie znie ako tvorba podľa jedného vzorca, ale v každej z nich sa dajú nájsť niekedy skôr dobre ukryté nápady a vyhrávky. Silnými harmóniami i dramatickosťou vyniká „R.H. Faktor“ o atentáte na ríšskeho protektora, inde je zase skoro „kmeňový“ bubenícky úvod, ktorý „Roots“ pripomenie len na pár sekúnd. Mihne sa akustická „náladovka“, v kanonáde bicích neraz zaznie čosi ako zvonec, BAD VICTIM skrátka do svojej drsnej a agresívnej hudby okrem výbuchov energie vedia dodať aj nálady a oživenia. Navyše môžu stavať na textoch v češtine, nijako zložitých, v podstate dosť priamočiaro zveršovaných drsných obrázkoch na rôzne témy, od atentátu na Kennedyho po vojnu, násilie a (náboženské) modlárstvo. Pre ľudí, ktorých baví v prvom rade domáci metal, je to určite tip, a ostatných môže osloviť tiež.